Prejsť na hlavný obsah
Slovenčina— Vyberte jazyk
Menu

Ovládanie pracovného adresára

Lekcia 15 z 16 Aktualizované 2. novembra 2026 Vývojár
Na tejto strane
  1. Spúšťací adresár definuje projekt
  2. Práca inde bez presunu
  3. Organizácia práce s viacerými projektmi
  4. Dôveryhodné priečinky
  5. Referencovanie súborov a zmena adresárov počas relácie
  6. Kľúčové poznatky

Lekcia aktualizovaná 2. novembra 2026: Príklady už nenastavujú active_model = "devstral-2" (Devstral bol odstránený z API). Bez tohto kľúča projekt používa model definovaný v tvojej používateľskej konfigurácii. Pripomíname: súbor projektu .vibe/config.toml sa načíta iba v dôveryhodnom priečinku. Zdroj: Konfigurácia.

Aktualizácia z 2. novembra 2026 — Devstral. Devstral 2 (devstral-2512) dosiahol koniec životnosti 31. júla 2026 a Devstral Small 2 31. marca 2026: volania týchto modelov už nie sú garantované. Oficiálna tabuľka modelov ich presmerováva na Mistral Medium 3.5, ktorý je sám zastaraný v prospech Mistral Large 4. Codestral (codestral-2508) zostáva všeobecne dostupný na dokončovanie kódu. Pred opätovným použitím týchto príkladov skontroluj tabuľku modelov a zisti, kam smerujú aliasy -latest.

Spúšťací adresár definuje projekt

Keď spustíš vibe, agent prijme aktuálny adresár ako svoj pracovný adresár. Táto voľba je dôležitá: určuje celý kontext projektu, pretože Vibe skenuje strom adresárov, číta konfiguračné súbory a odvodzuje typ projektu práve z tohto miesta.

cd /home/user/projects/my-api
vibe
# → Vibe analyzuje projekt my-api

Ak spustíš Vibe zo svojho domovského adresára namiesto repozitára, získaš agenta, ktorý nerozumie tvojmu kódu – nie preto, že by nemohol, ale pretože hľadá na nesprávnom mieste. V praxi je príkaz cd súčasťou celého postupu.

Práca inde bez presunu

Niekedy nie je cd možné alebo pohodlné. Voľba --workdir explicitne určí cieľový adresár:

vibe --workdir /home/user/projects/my-api

Správanie je úplne totožné so spustením z daného priečinka: skenovanie projektu, riešenie ciest k súborom aj shellové príkazy používajú tento adresár ako základ. Táto voľba sa hodí pri automatizačných skriptoch, kde nemáš kontrolu nad aktuálnym adresárom, pri práci s viacerými projektmi bez prepínania terminálov a v CI/CD pipeline na nasmerovanie na čerstvo naklonovaný repozitár. Prípad použitia so skriptom je najnázornejší, pretože ti umožňuje spracovať sériu projektov v cykle:

# V skripte
for project in api frontend worker; do
  vibe --workdir "/projects/$project" \
       --prompt "Skontroluj zraniteľnosti npm" \
       --output json > "audit-$project.json"
done

Organizácia práce s viacerými projektmi

V interaktívnom režime je najčistejším prístupom jeden terminál – alebo panel tmux, či relácia screen – na každý projekt:

# Terminál 1: Backend API
cd /projects/api-backend
vibe

# Terminál 2: Frontend
cd /projects/frontend-react
vibe

# Terminál 3: Infraštruktúra
cd /projects/infra-terraform
vibe

Každá inštancia má potom svoj vlastný kontext, reláciu a históriu, čo ti bráni miešať logiku Terraformu s logikou Reactu.

Toto oddelenie siaha až ku konfigurácii. Umiestnením súboru .vibe/config.toml do každého projektu prispôsobíš správanie agenta konkrétnej kódovej základni. Pre Python API:

# Projekt Python API
# /projects/api-backend/.vibe/config.toml
cat > .vibe/config.toml << 'EOF'
system_prompt_id = "python_expert"

[tools.bash]
permission = "ask"
EOF

A pre React frontend s pridaním MCP servera:

# Projekt React Frontend
# /projects/frontend-react/.vibe/config.toml
cat > .vibe/config.toml << 'EOF'
system_prompt_id = "react_expert"

[[mcp_servers]]
name = "fetch"
transport = "stdio"
command = "uvx"
args = ["mcp-server-fetch"]
EOF

Pravidlo priority je jednoduché na zapamätanie: konfigurácia projektu (./.vibe/config.toml) prepisuje globálnu konfiguráciu (~/.vibe/config.toml). Každý repozitár si tak môže vynútiť vlastný model, systémový prompt a MCP servery bez toho, aby si musel pri prepínaní medzi nimi niečo meniť.

Dôveryhodné priečinky

Pracovný adresár tiež určuje, čo môže Vibe robiť bez toho, aby sa ťa pýtal. Systém dôveryhodných priečinkov sa spolieha na súbor ~/.vibe/trusted_folders.toml, ktorý obsahuje zoznam miest, kde sú povolené určité automatické akcie – najmä automatické schvaľovanie.

# ~/.vibe/trusted_folders.toml
trusted = [
  "/home/user/projects/my-api",
  "/home/user/projects/frontend",
]

Ak povolíš automatické schvaľovanie v adresári, ktorý v tomto zozname chýba, Vibe ťa upozorní, že nie je považovaný za dôveryhodný. Presne takúto poistku chceš mať pri klonovaní neznámeho repozitára, aby si pomohol kolegovi.

Referencovanie súborov a zmena adresárov počas relácie

V tvojich konverzáciách znak @ akceptuje relatívne cesty k pracovnému adresáru aj absolútne cesty, pričom automatické dopĺňanie funguje v oboch prípadoch.

# Relatívna cesta (odporúčané)
Vysvetli kód v @src/api/routes.ts

# Absolútna cesta
Vysvetli kód v @/home/user/projects/my-api/src/api/routes.ts

Uprednostni relatívne cesty: čítajú sa lepšie a zostávajú platné bez ohľadu na používateľa alebo stroj, čo je dôležité pri zdieľaní promptu s kolegom.

Nakoniec, nič ti nebráni počas relácie navigovať inam pomocou shellového príkazu:

!cd /other/project && ls

Musíš však vedieť, čo tým získaš: kontext projektu z počiatočného skenovania zostáva viazaný na spúšťací adresár a Vibe automaticky nereskenuje nový priečinok. Agent síce uvidí vypísané súbory, ale stále bude uvažovať na základe pôvodnej architektúry projektu. Pre skutočnú zmenu kontextu otvor novú reláciu.

Kľúčové poznatky

  • Vibe používa aktuálny adresár ako kontext projektu pri spustení
  • --workdir ti umožňuje určiť adresár bez nutnosti doň prechádzať
  • Jeden terminál na projekt je najčistejší prístup pri práci s viacerými projektmi
  • Konfigurácia .vibe/config.toml pre každý projekt prispôsobuje správanie každej kódovej základni
  • Systém dôveryhodných priečinkov zabezpečuje automatické schvaľovanie na báze jednotlivých adresárov
  • Relatívne cesty so znakom @ sa odporúčajú pre lepšiu čitateľnosť