Prejsť na hlavný obsah
Slovenčina— Vyberte jazyk
Menu

Subagenti: Delegovanie špecializovaných úloh

Lekcia 5 z 14 Aktualizované 2. novembra 2026 Pokročilý
Na tejto strane
  1. Princíp delegovania
  2. Konfigurácia subagenta
  3. Konkrétne prípady použitia
  4. Navrhovanie dobrého subagenta
  5. Pravidlá stanovené systémom Vibe
  6. Kľúčové poznatky

Lekcia aktualizovaná 2. novembra 2026. Príkladové súbory agentov teraz používajú kľúče zdokumentované systémom Vibe: instructions (nie system_prompt), active_model (nie model), bloky [tools.<tool>] pre schvaľovania (kľúč auto_approve v súbore agenta neexistuje) a skutočné názvy nástrojov (edit, nie edit_file; žiadny nástroj list_dir). Pripomienka z Lekcie 3: safety je vizuálny indikátor, nie povolenie. Zdroj: Referencia konfigurácie.

Princíp delegovania

V komplexných projektoch sú určité úlohy navzájom nezávislé: analýza bezpečnosti súboru prebieha súčasne s generovaním testov iným procesom. Namiesto sekvenčného vybavovania všetkých úloh ti Mistral Vibe umožňuje delegovať úlohy na subagentov. Subagent je agent, ktorý beží nezávisle, dokončí svoju misiu a vráti hlavnému agentovi textový výsledok. Nemôže klásť otázky používateľovi: musí byť plne autonómny.

Toto obmedzenie je kľúčom ku všetkému, čo nasleduje, a zaslúži si podrobné vysvetlenie. Subagent beží vo vlastnom kontexte bez prístupu k aktuálnej konverzácii – nevie nič o tom, čo si hlavnému agentovi vysvetlil pred piatimi minútami. Nemôže použiť ask_user_question a musí si poradiť s nejednoznačnosťami sám. Vráti text, ktorý hlavný agent následne integruje do svojej odpovede. Keďže je od komunikácie odstrihnutý, má zmysel len vtedy, ak je navrhnutý na konkrétnu, presne definovanú úlohu.

Konfigurácia subagenta

Ak chceš premeniť agenta na subagenta, pridaj do súboru .toml pole agent_type = "subagent". Zvyšok konfigurácie sa riadi bežnými pravidlami pre vlastných agentov.

# ~/.vibe/agents/test-generator.toml
display_name = "Generátor testov"
description = "Generuje unit testy pre zadané funkcie."
agent_type = "subagent"
safety = "neutral"
active_model = "codestral"  # alias deklarovaný v config.toml (Lekcia 2)

instructions = """
Dostaneš zdrojový kód. Vygeneruj komplexné unit testy:
- Testy nominálnych prípadov
- Testy hraničných prípadov (null, undefined, prázdne reťazce)
- Testy očakávaných chýb
Framework: Použi testovací framework projektu (Jest, Vitest, Pytest...).
Vráť iba kód testov, pripravený na kopírovanie.
"""

enabled_tools = [
  "read_file",
  "grep",
]

Všimni si absenciu ask_user_question v nástrojoch: nie je to omyl. Subagent nemôže žiadať o objasnenie a systémový prompt túto nemožnosť kompenzuje tým, že vopred špecifikuje použitý testovací framework a presný formát odpovede.

Konkrétne prípady použitia

Prvým prínosom je paralelná práca. Hlavný agent môže prideliť viacero úloh súčasne rôznym subagentom, z ktorých každý pracuje samostatne, kým nevráti svoj výsledok.

Hlavný agent
├── Subagent "test-generator" → generuje testy
├── Subagent "doc-writer" → generuje dokumentáciu
└── Subagent "security-checker" → analyzuje zraniteľnosti

Druhým prínosom sú vysoko špecializované úlohy. Niektoré vyžadujú systémový prompt radikálne odlišný od toho hlavného agenta; namiesto preťažovania jedného agenta protichodnými inštrukciami úlohu deleguješ. Nižšie uvedený optimalizátor SQL je dobrým príkladom: jeho prompt hovorí len o indexoch, plánoch vykonávania a dotazoch typu N+1, čo by vo všeobecnom agentovi nedávalo zmysel.

# ~/.vibe/agents/sql-optimizer.toml
display_name = "Optimalizátor SQL"
description = "Analyzuje a optimalizuje dotazy SQL."
agent_type = "subagent"
safety = "safe"
active_model = "mistral-medium-3.5"  # model zabudovaný vo Vibe

instructions = """
Analyzuj poskytnuté dotazy SQL:
1. Identifikuj problémy s výkonom (N+1, full scan, chýbajúci index)
2. Navrhni optimalizované dotazy
3. Odporuč indexy na vytvorenie
Vráť štruktúrovanú správu s porovnaním pred/po pre každý dotaz.
"""

enabled_tools = ["read_file", "grep"]

Tretím, menej zrejmým prínosom, je izolácia bezpečnosti. Subagent s nastavením safety = "safe" nemôže upravovať súbory, ani keď hlavný agent beží v režime destructive: povolenia sa nededia smerom nadol. Môžeš teda pracovať v permisivnom režime a zároveň zveriť analýzy obmedzeným subagentom, ktorí nemajú žiadny spôsob, ako zasahovať do repozitára.

# Subagent, ktorý môže IBA čítať
agent_type = "subagent"
safety = "safe"
enabled_tools = ["read_file", "grep"]

[tools.read_file]
permission = "always"

[tools.grep]
permission = "always"

Vibe tiež poskytuje zabudovaný subagent explore, ktorý automaticky používa, keď potrebuje prejsť tvojou kódovou základňou, aby odpovedal na otázku. Funguje v režime len na čítanie a vracia súhrn toho, čo našiel – presne vzor, ktorý replikuješ svojimi vlastnými subagentmi.

Všetko stojí a padá na autonómii systémového promptu: musí obsahovať všetky inštrukcie potrebné na to, aby subagent dosiahol cieľ bez toho, aby sa niekedy opýtal na otázku. To si vyžaduje anticipovať prípady, keď sa niečo pokazí, a presne zapísať, čo má agent v takýchto situáciách robiť, ako ukazuje nasledujúci príklad.

instructions = """
Analyzuj VŠETKY súbory TypeScript v projekte.
Ak sa súbor nenájde, prejdí na ďalší.
Ak nie je možné identifikovať testovací framework, použij predvolený Vitest.
Vždy vráť výsledok, aj keď je čiastočný.
"""

Túto prácu dopĺňajú dva reflexy. Daj subagentovi striktne len tie nástroje, ktoré potrebuje – analytický subagent nepotrebuje write_file – a v systémovom prompte špecifikuj očakávaný formát výstupu. Hlavný agent musí byť schopný výsledok využiť bez nejednoznačnosti: práve on, nie ty, bude tento text čítať ako prvý.

Pravidlá stanovené systémom Vibe

Dokumentácia systému Vibe špecifikuje niekoľko pravidiel, ktoré stojí za to poznať pred navrhovaním subagentov:

  • subagent vracia hlavnému agentovi iba text a nemôže klásť otázky používateľovi;
  • môže používať len zabudované nástroje, ktoré povoľuje jeho súbor, nikdy nie nástroje MCP, konektory ani pluginy, a nikdy s širšími povoleniami než rodičovský agent: jeho bloky [tools.<tool>] ho môžu ďalej obmedziť, nie rozšíriť;
  • jeho description je povinný: tým sa agentovi indikuje, kedy ho má použiť; súbor bez popisu je označený ako chybný namiesto toho, aby sa načítal;
  • beží na svojom active_model, alebo na modeli relácie, ak nie je nastavený žiadny;
  • hlavný agent ho spúšťa cez delegovanie pomocou nástroja task; nevyberá sa pomocou --agent;
  • predvolene môže existovať a bežať súčasne až 32 subagentov (max_subagents, max_concurrent_subagents) a nastavenie enable_subagents = false v súbore config.toml zakazuje akékoľvek delegovanie.

Aj bez vlastného subagenta môže agent spustiť generický subagent vybavený vlastnými inštrukciami a nástrojmi.

Kľúčové poznatky

  • Subagent je nezávislý agent, ktorý nemôže interagovať s používateľom
  • Nakonfiguruj ho pomocou agent_type = "subagent" v súbore .toml
  • Subagenti sú ideálni na paralelnú prácu a špecializované úlohy
  • Ponúkajú prirodzenú izoláciu bezpečnosti
  • instructions musia byť plne autonómne: otázky nie sú povolené
  • V prompte vždy špecifikuj jasný formát výstupu